25. 7. 2018

RECENZIA | Christine Féret-Fleury - Dievča, ktoré čítalo v metre

Juliette sa každý deň vezie metrom po trase číslo šesť. Najradšej zo všetkého pozoruje tých, čo okolo nej čítajú. Starú dámu, zberateľa vzácnych vydaní, mladé dievča, ktoré sa okolo strany dvestoštyridsaťsedem vždy rozplače. Zvedavo a s nehou na nich hľadí, akoby ich čítanie, ich vášne, ich rôznorodé životy mohli tomu jej dodať trocha farby. To všetko až do dňa, keď sa rozhodne vystúpiť o dve stanice skôr a ísť do práce pešo po neznámej ulici. Jediný krok mimo – a celý jej život sa zmení.

Vydavateľstvo: Motto
Pôvodný názov: La fille qui lisait dans le métro (Denoel, 2017)
Rok vydania: 2018
Žáner: Román
Hodnotenie na Goodreads: 3.13/5
Moje hodnotenie: 3/5

 
Ak môj blog aspoň trochu poznáte viete, že väčšina kníh, ktoré čítam sú young adult, alebo aspoň fantasy. Tento rok som si však povedala, že je načase vyskúšať nové žánre a tematiky a nedržať sa tak pevne zabehnutých koľají. Dievča, ktoré čítalo v metre je kniha, ktorú by som si pred rokom v žiadnom prípade neprečítala. Po anotácii som sa jej však rozhodla dať šancu a trochu tak experimentovať s tým, čo čítam. Či kniha stála za to sa dozviete ďalej v tejto recenzii.

Neviem či to bolo mojou vtedajšou náladou, ale po prečítaní anotácie na túto knihu som si bola celkom istá, že pôjde o krátky a napínavý triler, kde hlavná hrdinka nečakane vystúpi na zlej zastávke a bude nechtiac vtiahnutá do akýchsi problémov. Asi nikdy som sa takto v knihe nemýlila. Nielenže kniha nebola triler, taktiež v nej nebola skoro žiadna akcia alebo napätie, aké poznáme v klasických románoch. Dievča by som skôr zaradila ku knihám kde nad dejom prevládajú postavy, ich osud a vnútorné pocity. Hlavná zápletka sa teda nevydala smerom, ktorý som čakala ale aj napriek tomu priniesla veľmi zaujímavú myšlienku. Chvíľami som vďaka autorkinmu štýlu písania nevedela, do akej miery sú dané momenty v knihe reálne a či náhodou tento román nepatrí k magickému realizmu. Tento nádych „čarovna“ vniesol do knihy veľmi zaujímavé a nevšedné prvky, vďaka ktorým obžil aj pomerne nudný a jednoduchý dej. Ak hľadáte akciu, toto rozhodne nie je kniha pre vás. Nečakala som, že za tak krátku dobu (kniha má okolo 160) sa dej bude tak vliecť.

Na svoje si však prídu milovníci klasickej literatúry. Rôzne citáty a narážky na tie najznámejšie literárne diela sa nesú naprieč celým príbehom a nakoniec sa ukážu ako hlavnou zápletkou. Autorka sa takto snažila ukázať silu slova a ako knihy dokážu od základov zmeniť život človeka. Ak by v Dievčati nebolo toto, kniha by už bola úplne prázdna. V týchto scénach sa prejavuje už zmienený magický realizmus, kedy hlavná hrdinka hľadá schopnosť odhadnúť akú knihu daný človek potrebuje. Či už je to poézia, romantická literatúra, biografické knihy či klasické romány ich cieľom je otvoriť ľuďom oči a prinútiť ich zmeniť život k lepšiemu. Ako hlavná myšlienka je táto metafora úplne nádherná.

Príbeh je vystavaný, ako som už spomínala, z veľkej časti na postavách. Sprevádza nás ním hlavná hrdinka Juliette, ktorá z celého srdca zbožňuje knihy, ktoré sú vo väčšine prípadov jej jedinými spoločníkmi. S Juliette sa ľahko stotožní každý čitateľ, predstavuje totiž úplne obyčajné dievča, ktoré len rado číta. Zlom nastáva keď stretne malú Zaida a jej otca, ktorí sú bez debát najzaujímavejšími postavami z celej knihy. Obaja sú celkom tajomní a trvá dlho, kým sa dozvieme ich celú históriu a tak nás aspoň chvíľu držia v napätí. K ďalším postavám patrí napríklad pán Leonidas, kamarátka Juliette a matka Zaidy. Títo všetci sa objavujú zriedka no aj napriek tomu zohrávajú dôležité úlohy a často výrazne ovplyvňujú dej. Práve na nich vidno autorkin zmysel pre detaily, ktoré sú v tejto knihe veľmi dôležité.

Dievča, ktoré čítalo v metre určite nie je kniha pre každého. Mladším čitateľom by som ju asi neodporúčala, ale milovníci klasickej literatúry si ju určite zamilujú. Aj napriek svojej dĺžke je plná nádherných myšlienok, ktoré sú síce zložitejšie na pochopenie no o to krajšie. Kniha sa číta pomerne ľahko. Chvíľu možno trvá, kým vás vtiahne do deja, ale potom si vás udrží až do samého konca. Aj keď sa nezaradí k mojim najobľúbenejším dielam, som rada, že som jej dala šancu a vyskúšala niečo iné!
 


ZHRNUTIE
Kvalita písania: 7/10
Tempo: 5/10
Príbeh: 6/10
Postavy:  9/10



Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatros.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára