RECENZIA | Elise Kova - Pád ohnivého princa

Vojská Ríše Solaris vyrážajú do rozhodujúceho stretu s nepriateľom a Veterná čarodejka Vhalla dokáže nakloniť misky váh. Korunný princ Aldrik, najmocnejší Ohnivý mág v krajine, je odhodlaný byť Vhalliným učiteľom a venovať jej každú voľnú chvíľu. Okrem magického puta medzi sebou objavujú aj iné, romantickejšie, ktorému sa čarodejka urputne bráni, pretože si uvedomuje, že zamilovať sa do Aldrika by ich mohlo oboch zničiť.

 

Vydavateľstvo: CooBoo
Pôvodný názov: Fire Falling (Silver Wing Press, 2015)
Rok vydania: 2020
Žáner: Fantasy
Hodnotenie na Goodreads: 4.19/5
Moje hodnotenie: 2/5 

 

 

Prvý diel Mágie živlov u nás aj vo svete získal skvelé ohlasy. Jeho pokračovanie má na Goodreads dokonca lepšie hodnotenie, čo sa u dlhších sérii nestáva často. Dokázala teda Elise Kova prekonať laťku, ktorú si nastavil s Prvou veternou čarodejkou?

 

Rozmýšľala som, ako by som zhrnula dej tejto knihy a uvedomila si, že vlastne žiadny nemala. Na začiatku sa celá armáda spolu s Vhallou a princom Aldrikom vydáva na cestu. Tam sa zápletka začína a aj končí. Zvyšok príbehu je centrovaný len okolo Vhally a jej pocitoch ku Aldrikovi. Princ ju učí ovládať a preskúmavať svoje sily, no viac o tom rozprávajú než skutočne ukazujú, čoho všetkého je Vhalla schopná. Celý čas som čakala a dúfala, že sa dej trošku rozbehne, no nestalo sa. Armáda príde ku istému mestu, tam rozložia tábor a...to je všetko. Posledných 20 strán potom prináša trošičku akcie v podobe jednej veľmi krátkej  a nezáživnej bitky, ktorá v podstate ani nekončí prekvapením, keďže jej výsledok je priamo v názve.

 

Fantasy knihy, v ktorých je veľa romantických scén mi nevadia, ak sú dobre vyvážené napínavým dejom, zaujímavou mágiou a nečakanými zvratmi. Pád ohnivého princa nemá ani jedno z toho. Každá jedna scéna, každá Vhallina myšlienka sa vždy, naozaj vždy, vrátila ku Aldrikovi. Z prvej knihy vieme, že sa jej páčil, ale toto už bola posadnutosť. Vhalla bez neho jednoducho nedokázala fungovať.

 

Ďalším dôkazom, že Vhalla bola Aldrikom posadnutá je to, že ignorovala rady všetkých, ktorí sa jej snažili pomôcť. Dobre vedela, že jej vzťah môže ohroziť nielen Aldrika, ale aj budúcnosť kráľovstva, no ona za ním sebecky chodila ďalej. Jeho brat ju neraz varoval, že korunný princ si s ňou len zahráva, dokonca jej prezradil, že sa kedysi pretekali, kto si do komnát privedie viac dievčat a Aldrik s prevahou vyhrával. Vhalla sa vtedy nahnevala asi na 5 minút, stačilo aby sa na ňu princ usmial a ona bola znovu pobláznená. Ak by okrem týchto momentov bola prezentovaná ako silná hrdinka, pochopila by som to, no ak práve neopisovala Alrikov vzhľad nariekala ako veľmi jej chýba a ako nikdy nebudú môcť byť kvôli jej nízkemu postaveniu spolu. A to nebolo jediné na čo sťažovala. Dookola – skutočne dookola – svojim kamarátom pripomínala aká je chudinka, pretože je majetkom koruny. Pre porovnanie: dostala lepšiu výzbroj, stan, ochranu princa, súkromné tréningy. Jediné čo mali jej kamaráti navyše bol plat, o ktorý sa s ňou bez mihnutia oka podelili.

 

A aby toho nebolo dosť, Vhalla v prvej knihe stratila priateľa Sareema, ktorý bol do nej zaľúbený a ktorého, povedzme si pravdu, vodila nechtiac za nos. Čakala som, že sa z toho poučila, hlavne preto, že na konci bola tak hrozne zničená z jeho smrti, no to bol omyl. Sareem je spomenutý na začiatku ako dôvod jej nočných mor a potom už snáď nikdy. Vhalla sa veľmi rýchlo prenesie cez smrť jej najstaršieho priateľa. Keď o ňu prejavím záujem mladý vojak, bez akýchkoľvek zábran s ním začne flirtovať a vodiť ho za nos. A to len preto, že Aldrika vidí s istým dievčaťom, o ktorom vie, že sú jednoducho starí známi. 

 

 

Jedným z mála pozitív pre mňa boli vedľajšie postavy. Aj keď nedostali toľko priestoru, koľko by si zaslúžili a ich scény sa aj tak točili okolo Vhally, priniesli do knihy diverzitu a urobili ju zábavnejšou a znesiteľnejšou. Znovu sa stretávame s Larel, ktorá je naďalej Vhallinou najväčšou oporou, no je predstavených aj kopu nových a zaujímavých postáv, ktoré s nami snáď zostanú aj v ďalších knihách.

 

Naozaj som chcela aby sa mi pokračovanie Veternej čarodejky páčilo. Beriem do úvahy, že možno kniha bolo dejovo tak slabá lebo chcela pripraviť pôdu pre ďalší dej, no ani to neospravedlňuje príšerné chovanie Vhally a jej toxický vzťah s Aldrikom. Kniha sa síce čítala ľahko a rýchlo, no ani posledných 20 strán akcie nedokázalo zachrániť nulovú zápletku. Verím, že v ďalšej knihe sa to už zlepší. 

 

 

ZHRNUTIE
Kvalita písania: 6/10
Tempo: 4/10
Príbeh: 3/10
Postavy: 7/10

 

 

 

Za knihu ďakujem vydavateľstvu Albatros.

 

 

 

Obrázky: Unironically Excited, Pinterest