24. 9. 2018

RECENZIA | Madeleine L'Engle - Vietor vo dverách


Madeleine L'Engle stvorila sériou Struny času klasiku detskej sci-fi literatúry, ktorá ovplyvnila tvorbu spisovateľov posledných päťdesiatich rokov. Vietor vo dverách je druhý diel pentalógie Struny času. Jeden sychravý novembrový deň sa Meg Murryová vráti zo školy a jej brat Charles Wallace jej oznámi, že v zeleninovej záhrade spozoroval draky. V tú noc sa Meg, Charles Wallace a ich kamarát Calvin vyberú do záhrady, kde im tajuplný Učiteľ prezradí, že to, čo videli, neboli vôbec draky, ale prazvláštni cherubíni. Vysvitne, že Charles je vážne chorý a Učiteľ s prapodivnými tvormi mu prišli na pomoc – tým, že ho uzdravia, udržia rovnováhu vo vesmíre a zabránia zlu, aby ich pohltilo.

Vydavateľstvo: Slovart
Pôvodný názov: A Wind In the Door (Martins Press, 1973)
Rok vydania: 2018
Žáner: Sci-fi
Hodnotenie na Goodreads: 4.05/5
Moje hodnotenie: 4/5 

Pred niekoľkými mesiacmi som vám priniesla recenziu na známu americkú klasiku, knihu Struny času, ktorá predstavuje prvý diel päť-dielnej sci-fi série pre mládež. Za tých šesťdesiat rokov, čo už je na trhu si získala milióny fanúšikov a dočkala sa aj filmového spracovania. Vydavateľstvo Slovart začalo postupne vydávať celú sériu a my sa dnes bližšie pozrieme na druhý diel Vietor vo dverách, ktorý sa na predajné pulty dostal koncom augusta.

Každý z pätice kníh v sérii Struny času má vlastný uzavretý príbeh, preto aj napriek tomu, že Vietor vo dverách nadväzoval na  prvú knihu, sa držal úplne inej zápletky. V prvom diely som mala problém, že mi príbeh prišiel príliš detinský, no teraz to našťastie tak nebolo. Hlavná dejová línia sa týkala prevažne Charlesa Wallaca, no v centre diania bola samozrejme Meg. Nechýbala ani vedecká časť knihy, tentokrát sa nám namiesto fyziky autorka snažila priblížiť biológiu. Je skvelé, že sa prostredníctvom týchto kníh k mladším čitateľom dostávajú aj takéto vedecké tematiky a snáď ich motivujú k ďalšiemu štúdiu. 

Dej sa odohráva v našom svete do vstupujú do neho nové mýtické bytosti. Aj keď aj v tomto prípade ide o pomerne akčný príbeh, hlavným posolstvom a motívom je Meg a jej viera v samú seba. V recenzii na Struny času som spomínala, aký skvelý príklad Meg pre svojich rovesníkov predstavuje. Po prečítaní Vetru vo dverách si za týmto tvrdením stopercentne stojím! Veľa mladých žiakov a študentov má problémy so sebavedomým a začlenením sa, preto pre nich Meg môže predstavovať vzor, s ktorým sa ľahko stotožnia. Je skvelé, že autorka sa už v sedemdesiatych rokoch venovala takýmto témam a že sa dokázala vžiť do kože násť-ročného dievčaťa žijúceho v modernom svete.

Z postáv dostala väčšinu priestoru samozrejme Meg, Charles Wallace v porovnaní s predchádzajúcou patril skôr k vedľajším postavám. Aj teraz však bol nesmierne múdry a rovnako ako Meg aj on si prechádzal podobnými problémami. Nechýbali ani jemné sarkastické vtipy či množstvo vedeckým postrehov. Svoje miesto si vyslúžil aj Calvin či rodina Meg. Jediný, kto mi v knihe naozaj chýbal bol otec Murrayovcov. Po tom všetkom, čím si celá rodina v prvej knihe prešla som dúfala, že budú mať viac spoločného priestoru  a že uvidíme nejaké interakcie medzi otcom a Meg. Z prvej knihy sme toho o ich spoločnom vzťahu zistili len veľmi málo, určite by som ich chcela vidieť vo viacerých spoločných scénach. Možno v ďalších knihách! 

Oproti Strunám času bol tento príbeh zameraný skôr na fantasy stránku a samotnú Meg. Príbeh sa už netočil toľko o rodine, dokonca tú už ani nevystupovala pani Aká, Taká a Čia. Pre mňa bola táto kniha lepšia, ako tá prvá, čo sa často nestáva. Určite to závisí od preferencii, no Vietor vo dverách už bol trochu vyspelejší a taktiež originálnejší ako Struny času. Zaoberal sa viacerými témami, ktoré sú aktuálne aj dnes a budú ďalších šesťdesiat rokov. Madeleine L'Engle sa vie skvelo vrátiť do svojich študentských čias a priblížiť sa čo najviac čitateľovi. Túto knihu sa už nebojím odporučiť aj o čosi starším čitateľom, kľudne aj v mojej vekovej kategórii. Ešte stále je tu istá detskosť, no spolu s Meg rastie aj náročnosť tém a zložitosť deja.


Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára