RECENZIA | Madeleine L'Engle - Vietor vo dverách
Madeleine L'Engle stvorila sériou
Struny času klasiku detskej sci-fi literatúry, ktorá ovplyvnila tvorbu
spisovateľov posledných päťdesiatich rokov. Vietor vo dverách je druhý diel
pentalógie Struny času. Jeden sychravý novembrový deň sa
Meg Murryová vráti zo školy a jej brat Charles Wallace jej oznámi, že v
zeleninovej záhrade spozoroval draky. V tú noc sa Meg, Charles Wallace a ich
kamarát Calvin vyberú do záhrady, kde im tajuplný Učiteľ prezradí, že to, čo
videli, neboli vôbec draky, ale prazvláštni cherubíni. Vysvitne, že Charles je vážne
chorý a Učiteľ s prapodivnými tvormi mu prišli na pomoc – tým, že ho uzdravia,
udržia rovnováhu vo vesmíre a zabránia zlu, aby ich pohltilo.
Vydavateľstvo:
Slovart
Pôvodný názov: A Wind
In the Door (Martins Press, 1973)
Rok vydania: 2018
Žáner: Sci-fi
Hodnotenie na
Goodreads: 4.05/5
Moje hodnotenie: 4/5
Pred niekoľkými mesiacmi som vám
priniesla recenziu na známu americkú klasiku, knihu Struny času, ktorá
predstavuje prvý diel päť-dielnej sci-fi série pre mládež. Za tých šesťdesiat
rokov, čo už je na trhu si získala milióny fanúšikov a dočkala sa aj filmového
spracovania. Vydavateľstvo Slovart začalo postupne vydávať celú sériu a my
sa dnes bližšie pozrieme na druhý diel Vietor vo dverách, ktorý sa na predajné
pulty dostal koncom augusta.
Každý z pätice kníh v sérii
Struny času má vlastný uzavretý príbeh, preto aj napriek tomu, že Vietor vo
dverách nadväzoval na prvú knihu, sa
držal úplne inej zápletky. V prvom diely som mala problém, že mi príbeh prišiel
príliš detinský, no teraz to našťastie tak nebolo. Hlavná dejová línia sa týkala prevažne
Charlesa Wallaca, no v centre diania bola samozrejme Meg. Nechýbala ani
vedecká časť knihy, tentokrát sa nám namiesto fyziky autorka snažila priblížiť biológiu.
Je skvelé, že sa prostredníctvom týchto kníh k mladším čitateľom dostávajú
aj takéto vedecké tematiky a snáď ich motivujú k ďalšiemu štúdiu.
Dej sa odohráva v našom svete
do vstupujú do neho nové mýtické bytosti. Aj keď aj v tomto prípade ide o pomerne
akčný príbeh, hlavným posolstvom a motívom je Meg a jej viera v samú
seba. V recenzii na Struny času som spomínala, aký skvelý príklad Meg pre
svojich rovesníkov predstavuje. Po prečítaní Vetru vo dverách si za týmto
tvrdením stopercentne stojím! Veľa mladých žiakov a študentov má problémy
so sebavedomým a začlenením sa, preto pre nich Meg môže predstavovať vzor,
s ktorým sa ľahko stotožnia. Je skvelé, že autorka sa už v sedemdesiatych rokoch venovala takýmto témam a že sa dokázala vžiť do kože násť-ročného
dievčaťa žijúceho v modernom svete.
Z postáv dostala väčšinu
priestoru samozrejme Meg, Charles Wallace v porovnaní s predchádzajúcou
patril skôr k vedľajším postavám. Aj teraz však bol nesmierne múdry a rovnako
ako Meg aj on si prechádzal podobnými problémami. Nechýbali ani jemné
sarkastické vtipy či množstvo vedeckým postrehov. Svoje miesto si vyslúžil aj
Calvin či rodina Meg. Jediný, kto mi v knihe naozaj chýbal bol otec
Murrayovcov. Po tom všetkom, čím si celá rodina v prvej knihe prešla som
dúfala, že budú mať viac spoločného priestoru a že uvidíme
nejaké interakcie medzi otcom a Meg. Z prvej knihy sme toho o ich spoločnom
vzťahu zistili len veľmi málo, určite by som ich chcela vidieť vo viacerých
spoločných scénach. Možno v ďalších knihách!
Oproti Strunám času bol tento
príbeh zameraný skôr na fantasy stránku a samotnú Meg. Príbeh sa už
netočil toľko o rodine, dokonca tú už ani nevystupovala pani Aká, Taká a Čia.
Pre mňa bola táto kniha lepšia, ako tá prvá, čo sa často nestáva. Určite to
závisí od preferencii, no Vietor vo dverách už bol trochu vyspelejší a taktiež
originálnejší ako Struny času. Zaoberal sa viacerými témami, ktoré sú aktuálne
aj dnes a budú ďalších šesťdesiat rokov. Madeleine L'Engle sa vie skvelo
vrátiť do svojich študentských čias a priblížiť sa čo najviac čitateľovi.
Túto knihu sa už nebojím odporučiť aj o čosi starším čitateľom, kľudne aj
v mojej vekovej kategórii. Ešte stále je tu istá detskosť, no spolu s Meg
rastie aj náročnosť tém a zložitosť deja.
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart!
Príspevky
0 komentárov