RECENZIA | Francesca Zappia - Eliza and Her Monsters
In the real world, Eliza
Mirk is shy, weird, and friendless. Online, she’s LadyConstellation, the
anonymous creator of the wildly popular webcomic Monstrous Sea. Eliza can’t
imagine enjoying the real world as much as she loves the online one, and she
has no desire to try.
Then Wallace Warland,
Monstrous Sea’s biggest fanfiction writer, transfers to her school. Wallace
thinks Eliza is just another fan, and as he draws her out of her shell, she
begins to wonder if a life offline might be worthwhile.
But when Eliza’s secret is
accidentally shared with the world, everything she’s built—her story, her
relationship with Wallace, and even her sanity—begins to fall apart.
Vydavateľstvo: Greenwillow
Books
Rok vydania: 2017
Žáner: Román
Hodnotenie na Goodreads: 4.29/5
Moje hodnotenie: 5/5
V poslednej dobe vyšlo
mnoho Young Adult kníh pojednávajúcich o strese, depresii či úzkostiach, no veľa
z nich príliš tlačilo na čitateľa, čím vytvorilo až nechuť ku knihe a danej tématike. Eliza and
Her Monsters ide na všetko postupne, neplytvá silenými emóciami, ani sa nehrá
na psychologický román.
Knihu som začala čítať so zámerom, že si pri nej oddýchnem,
trochu sa zasmejem a možno si nájdem nový obľúbený párik. Aj napriek tomu,
že príbeh často nabral smer, ktorý som predpovedala, a že sa v ňom
vyskytuje nejedno klišé, som ostala veľmi prekvapená. Eliza and Her Monsters je
prezentovaná ako romantická kniha pre mládež s jednoduchou zápletkou
a prostredím fandomov. V skutočnosti však pojednáva o niečom
oveľa dôležitejšom než sú romániky či hádky s rodičmi.
Eliza je na prvý pohľad úplne normálny tínedžer. Nebaví ju
škola, otravujú ju mladší súrodenci, rodičia ju stále do niečoho nútia. No
postupne ako Eliza rozpráva o komiksovom svete, ktorý vytvorila,
a o fanúšikoch, ktorí jej výtvory čítajú, odkrývajú sa nám jej
vnútorné psychické problémy. Nerada komunikuje s ľuďmi inak ako cez internet,
a ani svojim rodičom nedokáže povedať o popularite svojich komiksov.
Táto myšlienka ma na knihe zaujala asi najviac: to, ako sa autori (alebo aj
herci, či speváci) vyporiadavajú s náhlou popularitou. Eliza si veľmi
cení svoju anonymitu, bojí sa stretnutia s fanúšikmi, lebo nevie, ako by
na jej prácu reagovali. Viem si predstaviť, že aj v skutočnosti je veľa
spisovateľov, ktorí nechcú prezradiť svoju totožnosť a stať sa tak terčom
nielen fanúšikov.
Keď teda Eliza v škole stretne chlapca, ktorý jej
komiksy nielen dobre pozná, ale aj o nich píše fanfiction, najprv sa
zľakne. Dlho bojuje s tým, či mu prezradiť svoju totožnosť, keďže sa bojí
jeho reakcie. Podľa mojich očakávaní tajomstvo vyjde na povrch skôr, než ho
stihne povedať sama a Elize sa celý svet zrúti. Wallace, jej priateľ, sa
samozrejme na ňu nahnevá, no na rozdiel od väčšiny kníh s podobným príbehom
sa neudobria hneď na druhý deň. Wallacovi trvá, kým jej dokáže odpustiť, že mu
celý čas klamala, a dokonca zažijú viac stretnutí, ktoré sa končia hádkou.
V tejto časti nastáva veľký zlom. Zrazu sa príbeh netočí
okolo tínedžerských vzťahov ale popisuje ťažkú depresiu, ktorú Eliza prežíva. Pre
ľudí, ktorí touto chorobou trpia, ide o veľmi emotívnu časť. Elizine
emócie sú písané veľmi priamočiaro, autorka čitateľov vôbec nešetrí. Sama trpím
úzkosťou, a aj keď som sa nedokázala na 100% vžiť do jej kože, pochopila som,
odkiaľ tieto pocity vychádzajú. Denne sa depresiami a úzkosťou trápia
tisíce ľudí, a je skvelé, že Francesa Zappia o tom dokázala napísať knihu bez toho, aby sa v ľuďoch umelo
snažila vyvodiť ľútosť. O tejto téme sa jednoducho nehovorí dosť (hlavne na
Slovensku) a preto sú knihy ako táto pre mňa zázrakom.
Ani Wallace nie je v tomto smere úplne ukážkový priateľ. Elize značne ublíži svojim odmietnutím a my tušíme, že aj on sa snaží vysporiadať s nejakou traumou. Aj keď nakoniec všetko dobre dopadne, kniha nie je prechádzka ružovou záhradou, a mňa až dohnala k slzám. Veľmi zaujímavým prvkom sú ilustrácie či útržky komiksov práve od Elizy, ktoré celý príbeh robia ešte zaujímavejším. Miestami mi to pripomínalo knihu Gemina, druhý diel zo série Akta Illuminae, ktorá je vytvorená pomocou takýchto náčrtov, rôznych spisov či rozhovorov.
Knihu nemôžem než odporučiť všetkým, ktorí sa neboja vážnejších tém, alebo ktorí sa so svojou depresiou či úzkosťou cítia byť opustený. Dievčatá ako Eliza ukazujú, že nie všetky hrdinky musia vedieť bojovať s drakmi či loviť nájomných vrahov, ten vnútorný boj je rovnako dôležitý ako každý iný!
Ani Wallace nie je v tomto smere úplne ukážkový priateľ. Elize značne ublíži svojim odmietnutím a my tušíme, že aj on sa snaží vysporiadať s nejakou traumou. Aj keď nakoniec všetko dobre dopadne, kniha nie je prechádzka ružovou záhradou, a mňa až dohnala k slzám. Veľmi zaujímavým prvkom sú ilustrácie či útržky komiksov práve od Elizy, ktoré celý príbeh robia ešte zaujímavejším. Miestami mi to pripomínalo knihu Gemina, druhý diel zo série Akta Illuminae, ktorá je vytvorená pomocou takýchto náčrtov, rôznych spisov či rozhovorov.
Knihu nemôžem než odporučiť všetkým, ktorí sa neboja vážnejších tém, alebo ktorí sa so svojou depresiou či úzkosťou cítia byť opustený. Dievčatá ako Eliza ukazujú, že nie všetky hrdinky musia vedieť bojovať s drakmi či loviť nájomných vrahov, ten vnútorný boj je rovnako dôležitý ako každý iný!
Zhrnutie:
- prostredie fandomov,
- mladá láska,
- vnútorný boj,
- happy end,
- priateľstvo.
2 komentárov
mne sa táto kniha strašne páčila presne preto, že sa autorka nesnažila vo mne umelo vyvolať emócie. niekto by túto knihu fakt mohol vydať :D
OdpovedaťOdstrániťinak aký si mala pocit práve z toho, ako sa Wallace správal k Elize, keď sa dozvedel pravdu? lebo podľa mňa bol dosť hnusný a už som mu nevedela odpustiť.
mne sa naopak páčilo, že Wallace si stál za svojim
OdpovedaťOdstrániťurčite bol na Elizu chvíľami zbytočné krutý, ale bola som rada, že si ona musela jeho dôveru zaslúžiť